Život Prešova
online
online
A. Kalinová, hlas Rádia Slobodá Európa, sa narodila pred 100 rokmi
15.07.2024 Košice
Košice/Bratislava
14. júla (TASR) - Počas svojho života zažila Agneša Kalinová perzekúcie
zo strany oboch totalitných režimov, ktoré negatívne poznamenali dejiny
Slovenska. Od narodenia novinárky a známej hlásateľky Rádia Slobodná
Európa uplynie v pondelok 15. júla 100 rokov.
Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach, vyrastala však v neďalekom Prešove. V období vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) nemohla pre svoj židovský pôvod študovať a na jar 1942 ušla pred deportáciami do Budapešti, kde sa ukrývala viac ako dva roky v kláštore. Jej obaja rodičia, a tiež väčšina rodiny, zahynuli v nacistických koncentračných táboroch.
Po druhej svetovej vojne sa vrátila do Prešova, ale keď zmaturovala, presťahovala sa do Bratislavy, kde študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského anglický a francúzsky jazyk. Štúdium však nedokončila. V Bratislave sa zoznámila so svojím budúcim manželom spisovateľom, scenáristom, prekladateľom a humoristom Jánom Ladislavom Kalinom, autorom slávnej knihy 1000 a jeden vtip, ktorý sa zaslúžil aj o rozvoj Vysokej školy múzických umení (VŠMU).
Krátky čas pôsobila ako prekladateľka a tlmočníčka na francúzskom konzuláte v Prahe. Od roku 1948 prispievala ako filmová kritička a publicistka do periodík Kino, Film a doba, Náš film, Film a divadlo, Filmové a televizní noviny, Nové slovo. Prekladala aj beletriu z francúzštiny, nemčiny a maďarčiny.
Do redakcie legendárneho Kultúrneho života, ktorý sa v 60. rokoch minulého storočia zasadzoval za liberálnejší prístup v literatúre a umení, nastúpila v roku 1952. Zúčastnila sa aj na filmových festivaloch v Bergame (1959), v Cannes (1960) a v roku 1964 v San Sebastiáne bola dokonca členka poroty FIPRESCI.
Po zákaze Kultúrneho života v roku 1968 sa stala slovenskou redaktorkou pražského dvojtýždenníka Filmové a televizní noviny, ktorý od roku 1970 prestal z politických dôvodov vychádzať.
Perzekúcie zo strany komunistického totalitného režimu postihli aj Agnešu Kalinovú a jej manžela Jána Ladislava Kalinu. Nemohla publikovať, uverejňovať preklady a zamestnať sa v akomkoľvek odbore súvisiacom s kultúrou. V roku 1972 bola tri mesiace vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z podvratnej činnosti. Jej manžela zasa v politickom procese odsúdili na dva roky väzenia.
Na jeseň roku 1978 dostala povolenie vysťahovať sa s rodinou do Mníchova, kde nastúpila ako komentátorka v českom a slovenskom vysielaní Rádia Slobodná Európa. Vo svojich pravidelných príspevkoch sa venovala predovšetkým dianiu v Československu. V Slobodnej Európe pôsobila do roku 1995.
V roku 2012 vyšla kniha s názvom Mojich 7 životov, ktorú na základe rozhovorov s Agnešou Kalinovou napísala prozaička Jana Juráňová.
Dlhoročná novinárka, prekladateľka, filmová a politická publicistka Agneša Kalinová zomrela 18. septembra 2014 v Mníchove vo veku 90 rokov.
V roku 2014 jej pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie udelil prezident Andrej Kiska Medailu prezidenta SR in memoriam.
Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach, vyrastala však v neďalekom Prešove. V období vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) nemohla pre svoj židovský pôvod študovať a na jar 1942 ušla pred deportáciami do Budapešti, kde sa ukrývala viac ako dva roky v kláštore. Jej obaja rodičia, a tiež väčšina rodiny, zahynuli v nacistických koncentračných táboroch.
Po druhej svetovej vojne sa vrátila do Prešova, ale keď zmaturovala, presťahovala sa do Bratislavy, kde študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského anglický a francúzsky jazyk. Štúdium však nedokončila. V Bratislave sa zoznámila so svojím budúcim manželom spisovateľom, scenáristom, prekladateľom a humoristom Jánom Ladislavom Kalinom, autorom slávnej knihy 1000 a jeden vtip, ktorý sa zaslúžil aj o rozvoj Vysokej školy múzických umení (VŠMU).
Krátky čas pôsobila ako prekladateľka a tlmočníčka na francúzskom konzuláte v Prahe. Od roku 1948 prispievala ako filmová kritička a publicistka do periodík Kino, Film a doba, Náš film, Film a divadlo, Filmové a televizní noviny, Nové slovo. Prekladala aj beletriu z francúzštiny, nemčiny a maďarčiny.
Do redakcie legendárneho Kultúrneho života, ktorý sa v 60. rokoch minulého storočia zasadzoval za liberálnejší prístup v literatúre a umení, nastúpila v roku 1952. Zúčastnila sa aj na filmových festivaloch v Bergame (1959), v Cannes (1960) a v roku 1964 v San Sebastiáne bola dokonca členka poroty FIPRESCI.
Po zákaze Kultúrneho života v roku 1968 sa stala slovenskou redaktorkou pražského dvojtýždenníka Filmové a televizní noviny, ktorý od roku 1970 prestal z politických dôvodov vychádzať.
Perzekúcie zo strany komunistického totalitného režimu postihli aj Agnešu Kalinovú a jej manžela Jána Ladislava Kalinu. Nemohla publikovať, uverejňovať preklady a zamestnať sa v akomkoľvek odbore súvisiacom s kultúrou. V roku 1972 bola tri mesiace vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z podvratnej činnosti. Jej manžela zasa v politickom procese odsúdili na dva roky väzenia.
Na jeseň roku 1978 dostala povolenie vysťahovať sa s rodinou do Mníchova, kde nastúpila ako komentátorka v českom a slovenskom vysielaní Rádia Slobodná Európa. Vo svojich pravidelných príspevkoch sa venovala predovšetkým dianiu v Československu. V Slobodnej Európe pôsobila do roku 1995.
V roku 2012 vyšla kniha s názvom Mojich 7 životov, ktorú na základe rozhovorov s Agnešou Kalinovou napísala prozaička Jana Juráňová.
Dlhoročná novinárka, prekladateľka, filmová a politická publicistka Agneša Kalinová zomrela 18. septembra 2014 v Mníchove vo veku 90 rokov.
V roku 2014 jej pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie udelil prezident Andrej Kiska Medailu prezidenta SR in memoriam.
www.ZIVOTPO.sk
